Prepravné právo
Záväzkovo – právne vzťahy, predmetom ktorých je preprava vecí, resp. nákladov (nie osôb), sú upravené jednak Občianskym zákonníkom (ďalej aj ako „OZ“) prostredníctvom zmluvného typu: Zmluva o preprave nákladu (§ 765 - 771 OZ);
a tiež Obchodným zákonníkom (ďalej aj ako „OBZ“), a to prostredníctvom troch zmluvných typov: zasielateľská zmluva (§ 601 - 609 OBZ), zmluva o preprave veci (§ 610 – 629 OBZ) a zmluva o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 - 641 OBZ).
Záväzkovo – právne vzťahy, predmetom ktorých je preprava osôb sú upravené Občianskym zákonníkom prostredníctvom zmluvného typu: Zmluva o preprave osôb (§ 760 -764 OZ).
Občiansky aj Obchodný zákonník obsahujú len všeobecnú úpravu zmluvnej prepravy osôb a nákladu. Podrobnejšia právna úprava práv a povinností je prenechaná prepravným poriadkom a tarifám, pričom nemožno zabudnúť ani na medzinárodné zmluvy, ktoré sú pre SR záväzné, a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov.
Preprava osôb
Právny základom záväzkov v osobnej preprave je zmluva o preprave osôb, ktorej všeobecnú právnu úpravu obsahuje Občiansky zákonník.
Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné. Rozlíšenie spôsobu, akým je batožina prepravovaná (t. j. buď spoločne s cestujúcim, pod jeho dohľadom alebo osobitne) má význam z hľadiska zodpovednosti prepravcu za škodu na týchto veciach.
Zmluvou o preprave osôb vzniká právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného povolenia) a cestujúcim (každá fyzická osoba, k tomuto spôsobilá, ktorá spĺňa podmienky určené prepravnými poriadkami a tarifami).
Právne postavenie oboch účastníkov je ovplyvnené okolnosťou, či ide o pravidelnú, alebo nepravidelnú prepravu osôb. To má vplyv najmä na rozsah práv a povinností, ako aj na zodpovednosť prepravcu, ak prepravu nevykoná včas.
Preprava vecí, resp. nákladu
Zasielateľská zmluva (§601 – 609 OBZ)
Zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Zmluva nemusí byť uzatvorená v písomnej forme. V takomto prípade má zasielateľ právo žiadať vydanie písomného príkazu k obstaraniu prepravy (zasielateľského príkazu). Rozdiel medzi zasielateľskou zmluvou a zmluvou o preprave veci spočíva v záväzku zasielateľa, ktorého povinnosťou je len obstarať prepravu veci, t.j. dojednať spôsob a podmienky prepravy, nie vykonať prepravu osobne. Ak to neodporuje zmluve, alebo ako to výslovne nezakáže príkazca, môže prepravu uskučniť zasielateľ sám.
Zmluva o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638- 641 OBZ)
Zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku sa zaväzuje poskytovateľ prevádzky dopravného prostriedku (prevádzkovateľ) prepraviť náklad určený objednávateľom prevádzky dopravného prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom vykonať buď jednu, alebo viac vopred určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa určenia objednávateľa a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Predmetom záväzku je uskutočnenie cesty určitým dopravným prostriedkom a záväzok prevádzkovateľa zabezpečiť dopravný prostriedok aj s posádkou a pohonnými hmotami. Od zmluvy o preprave veci sa zmluva o prevádzke dopravného prostriedku líši tým, že náklad (predmet prepravy) nemusí byť výslovne určený. Pre platné uzatvorenie zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku zákon vyžaduje písomnú formu.
Zmluva o preprave veci (§ 610 – 629 OBZ)
Zmluvou o preprave veci sa dopravca (subjekt. ktorý musí mať oprávnenie na vykonávanie prepravy zakotvené v predmete činnosti) zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Zmluva sa môže uzavrieť aj v ústnej forme. Dopravca však môže požadovať od odosielateľa, aby potvrdil požadovanú prepravu v prepravnom doklade. Na druhej strane odosielateľ môže požadovať, aby mu dopravca potvrdil prevzatie zásielky.
Zmluvné strany si môžu v zmluve dohodnúť, že dopravca je povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list, ktorý oprávňuje príjemcu požadovať vydanie zásielky od dopravcu.
Tento zmluvný typ predstavuje všeobecnú právnu úpravu prepravy vecí v rôznych formách prepravy (železničnej, cestnej, lodnej, leteckej, námornej). Tieto jednotlivé formy prepravy sa upravujú osobitnými vykonávacími prepravnými poriadkami.
V oblasti medzinárodnej prepravy majú pred vnútroštátnou úpravou prednosť vyššie uvedené medzinárodné zmluvy, ktoré sú pre SR záväzné a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov.
Zmluva o preprave nákladu (§ 765 - 771 OZ)
Na základe zmluvy o preprave nákladu vzniká odosielateľovi právo, aby mu dopravca za prepravné prepravil do určeného miesta zásielku a vydal ju určenému príjemcovi.
V Občianskom zákonníku je osobitne upravená zodpovednosť za škodu pri nákladnej preprave, ktorej ustanovenia sa aplikujú aj na zodpovednosť za škodu spôsobenú na batožine prepravovanej osobitne na základe zmluvy o preprave osôb. Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej zásielke v čase od prevzatia na prepravu až do vydania, ibaže škoda bola spôsobená odosielateľom alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej obalu alebo balenia, osobitnou povahou zásielky alebo okolnosťou, ktorú dopravca nemohol odvrátiť.